Choď na obsah Choď na menu
 

Otec Joseph Walter Jackson

29. 12. 2012
 
Vysmievanie, urážky, bitky, hádky, zvýšený hlas a tyranizovanie - to všetko bolo na dennom poriadku v rodine Jacksonových. Aspoň podľa hlavy rodiny, Joe Jacksona, ktorý vládol pevnou rukou nad svojim deťmi. Najhoršie to spomedzi všetkých detí bral citlivý malý Michael, ktorý túžil po jedinom. Po otcovej láske. Mohol sa však snažiť akokoľvek, skutočného uznania zo strany otca sa nedočkal.
Možno až na sklonku svojho života...
 
Po dome behala biela myška a Joseph sa zúfalo snažil ju chytiť, pretože sestry pri pohľade na ňu prepadali hystérii. Akonáhle začali jačať, vedeli sme, že myška sa k nim vydala na návštevu. Joseph nechápal prečo sa u nás usídlila, pretože netušil, že Michael v sebe práve našiel lásku k zvieratám, ktorá ho potom sprevádzala celý život. michael-and-joe-jackson.jpgChoval sa k myške ako k domácemu maznáčikovi a lákal ju na šalát a syr, bez toho, aby o tom niekto z nás vedel. Dnes nechápem, že sme na to neprišli. Kedykoľvek totiž matka vykríkla a Joseph začal kliať, Michael podozrivo stíchol a rýchlo sa niekam vyparil. Boli mu vtedy teprve tri, takže by v ňom nikto takúto mazanosť nehľadal, ale nakoniec sa samozrejme prezradil. Jedného dňa sa Joseph zakrádal do kuchyne a nachytal ho priamo pri čine ako kľačí na podlahe a kŕmi myšku za chladničkou.
„POČKAJ NA MŇA VO SVOJEJ IZBE!“ reval tak strašne, že sa celý dom otriasal v základoch.
Michael napodiv zareagoval úplne inak než sme čakali – dal sa na útek a začal po dome pobiehať ako vystrašený králik. Joseph sa samozrejme s opaskom v ruke hnal za ním. Raz sa mu podarilo chytiť ho za košeľu, ale Michael bol mrštný a rýchly ako lasička, takže sa mu vykrútil, vyvliekol sa z rukávov a znovu mu utiekol. Nakoniec vrazil do rodičovskej spálne, prebehol po posteli a pritiskol sa do rohu, pretože vedel, že opasok najskôr zasiahne steny. Ešte nikdy som nevidel Josepha tak zúriť. Pustil opasok, Michaela schytil a dal mu taký nárez, že si ten nešťastník skoro vyplakal pľúca. joe-jackson.jpg
Dusné ticho, ktoré po každom výprasku zavládlo a ktoré prerušoval iba matkin tlmený nekľudný hlas a vzlyky, ktoré potrestané dieťa dusilo vo vankúši, som z duše nenávidel. Michael z nás všetkých kládol najväčší odpor, a tak sa na neho Josephov hnev zniesol pomerne často. Rebbie si pamätá, že keď mal teprve rok a pol, hodil otcovi na hlavu fľašku s cumlíkom. To bola predzvesť vecí budúcich, pretože keď mu boli štyri, hodil po ňom v hneve topánkou a pochopiteľne vtedy dostal naložené.
Michael mal z výprasku takú hrôzu, že sa snažil zachrániť útekom pokaždé. Niekedy vkĺzol pod manželskú posteľ, pritisol sa k stene a chytil sa drátenky. Mal s tým dosť úspech, pretože za pol hodinu sa Joseph buď unavil a nechal ho tak, alebo sa upokojil.
Zatiaľ čo mama nás zahŕňala láskou a citom, Joseph nám nahradzoval to, čo nemala: sebavedomie a vieru. Z pohľadu toho, čo by mali deti od oboch rodičov dostať, sa tieto dva protipóly báječne doplňovali. Mama na život pozerala pragmaticky, zatiaľ čo Joseph skôr špekuloval ako niečoho dosiahnuť. Svoju drsnú lásku nevyjadroval pomocou citov či dotykov, ale sústredením a disciplínou, ktoré nám vštepoval, a úctou, ktorú vyžadoval. Bola to láska futbalového trénera vyjadrená srdcom, ktorému ide predovšetkým o víťazstvo v zápase. Poplácanie po chrbáte, úsmev na tvári a uznalý potlesk, to bol jeho spôsob ako vyjadriť obdiv. Jeho jediný spôsob ako dať najavo lásku. gamble_huff_michael_jackson.jpg
Ponaučenia dokonca ukrýval i do domácich prác, ktoré nám prideloval. Tá hromada tehál za domom – z ktorých už žiadna prístavba nevznikne, ako mama pochopila – stále mala svoj účel. Po ľavej strane domu tých naozaj ťažkých škvárobetónových tvárnic ležala na hromade dobrá stovka. Našou úlohou bola ich jednu po druhej odnosiť na druhú stranu a postaviť z nich novú hranicu. Činnosť to bola celkom nezmyselná, ale my sme sa nepýtali prečo, skrátka sme splnili zadanie. Keď sa Joseph vrátil domov, naše dielo si skontroloval. Každá tehla musela byť zarovnaná a všetky línie museli zarezávať až do zeme. „Nie...celé znova. Chcem, aby boli naskladané rovnomerne,“ prehlásil, a tak sme ich zase presúvali zprava doľava, kým to nebolo akurát. Disciplíne a dokonalosti sme sa učili prostredníctvom škrabancov, reznutí a modrinám. Pracovať ako jeden tím. Robiť veci tak ako sa má. Na chyby nebol priestor. Pokiaľ zlyhá jeden, pokazí to všetkým ostatním – a pokazí i dojem. To sa týkalo choreografie.
Toto všetko možno vysvetľuje prečo na niektorých z nás v dospelosti doľahla obsedantne-kompulzívna porucha. Kedykoľvek vošiel Michael do izby a všimol si, že nejaký vankúš „nie je na mieste“, okamžite ho urovnal. „Toto mi prekáža,“ prehlasoval s úsmevom. A ja som to vnímal podobne. Rovnako tak i Rebbie. „Vzpomínaš na tie tvárnice?“ hovorievali sme, na čo sme prepukli v smiech.imagescad72wzr.jpg
Ešte kým Jackson 5 začali verejne vystupovať, vzal nás Joseph raz na jeseň pred dom a dal nám posledné ponaučenie do života. Zaviedol nás k našemu stromu. Všade okolo sa povaľovali ulámané vetvičky a on sa zohol a šesť zhruba rovnako dlhých zdvihol. Potom nás požiadal, aby sme ho obstúpili a počúvali.
Pripomínal nám, že máme držať pri sebe a vždy na seba navzájom dávať pozor. Potom jednu haluz oddelil od ostatných a zlomil ju napoly. „Pokiaľ sa rozdelíte, jedného z vás môžu zlomiť...“ prehlásil a päť hrubých vetvičiek si nechal v dlani. Pevne ich pritiskol jednu k druhej a pokúšal sa ich zlomiť rukami aj cez koleno. Nech sa snažil akokoľvek, ani so stiskom ocelára to nezvládol. „Ale pokiaľ budete držať pri sebe, nezlomí vás nikto,“ dodal nakoniec.
Josephova vznetlivosť a autoritatívna výchova mu dnes mnoho priaznivcov nezískali, ale ako som dospieval, začínal som motívy jeho výpraskov chápať. Vtedy sme to netušili, ale naši mali strach zo stupňujúceho vplyvu násilných gangov polovice 60. rokov, ktorý viedol k vzniku mnohých podobných spolkov mladistvých. Polícia štátu Indiana zriadila samostatné oddelenie pre boj s gangami a v škole sa hovorilo o automatických zbraniach a dohľade FBI nad blízkym okolím. V Chicagu bolo behom jediného týždňa postrelených 16 mladistvých, z toho dvaja zraneniam podľahli.
V divadle Regal zašlo vedenie dokonca tak ďaleko, že najalo uniformovaných policajtov, ktorí strážili chodbu a pokladne, pretože gangy terorizovali celý kraj. Práve tieto obavy a miestne klebety sa doniesli k ušiam otcov v oceliarni. A Joseph bol rozhodnutý uchrániť nás nielen pred krušným životom vo fabrike, ale tiež pred kontaktom s gangom – čo by zničilo sen nám i jemu. Ako povedal novinár roku 1970: „V našej štvrti sa dostali všetci mladí do problémov, preto sme mali pocit, že je nesmierne dôležité, aby sa rodina zapojila do činností, ktoré by ich nepustili na ulicu a uchránili pred pokušením modernej doby.“
Členovia gangu využívali osoby ľahko ovplyvniteľné (čo sme do jedného boli) a v meste, kde bola vysoká rozvodovosť a deti chovali k otcom pramalú úctu, prinášalo týmto mladým členstvo v gangu pocit spolupatričnosti, rodinu a príležitosť vydobiť si uznanie „bratov“. A práve toho, spoločne s pomyslením, že by sa nám mohlo niečo hrozného stať, sa Joseph bál. Jeho strach sa ešte zväčšil, keď Tita cestou zo školy prepadli a kvôli peniazom na obed sa pozeral na hlaveň pištole. Dozvedeli sme sa to, keď Tito vrthol do hlavných dverí a kričal, že ho chcel nejaký chlapec zabiť.mj-joe-and-katherine-jackson_jpg.jpg
Joseph urobil dve veci. Postaral sa o to, aby sme mali nejaký cieľ: neustále sme trénovali, čo znamenalo, že sme museli domov a nemohli sme sa ísť hrať von. A naviac sa začal chovať ešte ďaleko prísnejšie. Vďaka tomu, že bol tyranom doma, nám nedovolil, aby sme podľahli tyranom na ulici. A fungovalo to: jeho sme sa báli ďaleko viac než akéhokoľvek člena gangu. Michael si všimol, že na začiatku mal s nami viac trpezlivosti, potom však z hľadiska kázne pritvrdil. Načasovaním to súviselo so zhoršením násilia páchaného gangami. Po celé detstvo nám bolo kladené na srdce, aby sme sa hrali iba spolu, a prespanie u kamaráta neprichádzalo do úvahy.
Jermaine Jackson, You Are Not Alone 2011
 
 
 
"Otec bol pre mňa vždy záhadou a on to vie. Jednej veci mi je naozaj ľúto, a to, že som si s ním nikdy nedokázal vybudovať skutočne blízky vzťah. V priebehu rokov si okolo seba vystaval ochranný múr, a len čo prestal hovoriť o rodinnom podniku, veľmi ťažko si k nám hľadal cestu. Všetci sme boli spolu a on vtedy odišiel. Ešte i dnes má problém dotknúť sa vzťahu otca a syna a vždy je z takého rozhovoru zaskočený. Keď vidím, aký je nervózny, začnem sa cítiť zle aj ja. 100943_883999.jpg
Otec nás vždy chránil, a to nie je maličkosť. Vždy dával pozor, aby nás iní nepodviedli. Strážil naše záujmy, ako najlepšie vedel. Azda sa za celý ten čas dopustil aj nejakých chýb, ale vždy konal podľa toho, čo považoval pre rodinu za správne. A samozrejme, väčšinou to, čo nám otec pomáhal dosiahnuť bolo perfektné a jedinečné, najmä pokiaľ išlo o naše vzťahy so spoločnosťami a ľuďmi v šoubiznise. Mal by som povedať, že sme patrili k niekoľkým šťastným umelcom, ktorí nevykročili z detstva do sveta podnikania bez toho podstatného – bez peňazí, majetku, investícií. To všetko pre nás zabezpečil otec. Neprestajne dozeral na naplnenie našich záujmov i svojich. Do dnešného dňa som mu vďačný za to, že sa nesnažil nechať si všetky peniaze len pre seba, ako to robia mnohí rodičia detských hviezd. Otec nikdy nič také nespravil. Ale ja ho dodnes vlastne nepoznám a je to naozaj smutné pre syna, ktorý lačnie po tom, aby sa zblížil s vlastným otcom. Ešte vždy pre mňa predstavuje záhadu a možno to tak aj navždy zostane."
Michael Jackson, Moonwalk 1988
 
 
Nie je prekvapujúce, že jedna osoba bola z dokumentu Martina Bashira – Living with Michael Jackson pobúrená viac ako ktokoľvek iný z rodiny, bol to Michaelov otec Joseph. Pokaždé, keď videl Michaela v televízii popisujúceho ako bol bitý ako dieťa, nemohol robiť nič, iba sa krčiť. Dnes Joseph ľutuje mnoho zo svojich činov, praje si, aby urobil iné rozhodnutia ako rodič. Michael poprvé rozprával o jeho pohľade na svojho otca v roku 1993 v interview s Oprah. Potom sa cítil tak zle z toho čo povedal, že Josephovi kúpil nový automobil. file-in-profile-joe-jackson-_ue3btop041l.jpg
„Bol som naňho prísny,“ povedal mi (autorovi knihy). „Vec, ktorú som chcel, aby vedel, bola, že svet nie je pekné miesto. Bol tak sakramentsky citlivý, viac než ostatné deti, bál som sa oňho. Ja i Katherine sme sa báli. Dobre, priznávam, bol som na neho tvrdý. Možno i príliš? Možno by som mal cúvnuť, nemyslíš? Urobil by som to inak.“ Krútil hlavou. „Ktorý otec si nepraje, aby mal šancu to vrátiť späť a urobiť to inak?“
Ráno po odvysielaní dokumentu Living with Michael Jackson Joseph zavolal Michaelovi, ktorý plakal. Povedal, že sa cíti nešťastný kvôli spôsobu ako dokument dopadol a ešte dodal: „Dúfam, že za 20 rokov to moje deti neuvidia, čo by si o mne mysleli?“
 
Michael rozpráva o svojom otcovi od 19:14 minúty
 
Joseph odpovedal, že ho s Katherine chcú navštíviť len čo to bude možné. Michael bol nedôverčivý. V minulosti sa s ním chcel Joseph stretnúť iba kvôli projektu, ktorý by zase zjednotil Michaela a jeho bratov. Nemal energiu ho zase odmietať.
„Sľubujem ti, že to nie je o tvojich bratoch,“ povedal Joseph. „Je to o tebe, mne a Katherine. A chceme vidieť deti. Sú pre nás dôležité rovnako ako pre teba, Michael.“ To s Michaelom muselo pohnúť. Pár dní potom prišli 250902_387451837982262_660020729_n.jpgJoseph a Katherine do Neverlandu, aby strávili 5 dní s Michaelom a jeho deťmi. Joseph, Michael a jeho najstarší syn Princ boli videní ako spolu majú piknik. Tri generácie Jacksonovcov spolu ležali na deke. Rozprávali sa, smiali sa a užívali si jeden druhého.
„Milujem ho,“ Michael neskôr povedal o svojom otcovi. „Absolútne som mu odpustil.“
Väčšinu času čo boli Michaelovi rodičia v Neverlande, trávil Michael s nimi. Keď odchádzali, Katherine niečo pošepkala Michaelovi do ucha, ten sa široko usmial a pobozkal ju na tvár. Keď sa posadila do auta, Joseph sa naňho otočil a OBJAL HO. Michael vyzeral, že sa roztápa v náručí svojho otca. Potom ho Joseph poplácal po ramene. Keď odchádzali, zamával im. Začalo pršať. Michael stál a nechal po sebe stekať dážď. Nato pribehli zamestnanci s dáždnikom a Michael kráčal s úsmevom domov.
J. Randy Taraborrelli, Michael Jackson: The Magic, The Madness, The Whole Story
 
 
 
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

MICHAEL JACKSON A RODICIA

(NATALIA FARBAKOVA, 2. 7. 2014 11:47)

ANO MAL ROZNE DETSTVO S OCOM , ALE SOM NAOZAJ RADA ZE ODPUSTIL OCOVI TREBA SI OPUSTAT MICHAEL BOL DOBRY A CESTNY MUZ I LOVE YOU MICHAEL SI NAJLEPSI SPEVAK , SKLADATEL A URCITE BOL VYBORNY OTEC SVOJICH DETI A DOBRY CLOVEK JA NEVERIM TIM KLAMSTIEV ON NOAZAJ POMAHAL DETOM PO CELOM SVETE JE TO PRAVDA.