Stromy za oknami vrhajú šišaté tiene, je neskoré popoludnie. Michael už určite vypúšťa dušu na tréningoch, preblesne mi hlavou. Romantický výhľad mi zatarasia kolieska dymu prerážajúce si cestu pomedzi vybielené zuby.
„Nechcem byť patetický, ale vážne som si myslel, že ťa už nikdy neuvidím.“
Preberiem sa z letargie a bez odpovede vrhnem kontrolný pohľad do nefajčiarskej časti, kde sa vo vzduchu neprirodzene dlho nadnáša sedem jedálnych lístkov. Mojich sedem anjelov strážnych s rožkami.
„Tentoraz je to naposledy.“ Zdvihne dva prsty na čašníka prechádzajúceho popri nás. „Dvakrát Bourbon.“
„Nie, ja nebudem.“ Rázne odmietnem.
„To je pre mňa.“ Ozrejmí mi a ja si hryznem do jazyka. „Chceš niečo?“
„Nič.“ Neprehovára ma a tak čašník odpochoduje. Za okamih sa vracia s objednávkou.
„Povieš mi na čo si sem vlastne prišiel?“ Opriem sa lakťami o stôl a konečne zo seba dostanem niečo rozumné. „Nemám veľa času, tak prejdi k veci.“
„Aká irónia.“ Trpko sa usmeje a preklopí do seba dávku značkového Bourbonu. „Kiež by som mohol mať toľko času.“
Zhlboka sa nadýchne.
„Budem teda stručný. Mám leukémiu. Do piatich týždňov po mne nezostane ani mastný fľak, ako môžeš vidieť.“ Natiahne vyziabnuté paže. Farba jeho kože je slabo popolavá.
Bez mučenia sa priznávam, že jeho výzor je jediný dôvod, prečo som súhlasila s rozhovorom. Už keď som doňho drgla lakťom a ten sa mi prepadol cez jeho šľachovitú kožu, tušila som, že je zle. Zvedavosť vyhrala.
„Akútnu alebo chronickú?“ Spýtam sa chladne ako lekár, nie bývalá priateľka.
„Akútnu.“
„Tak to je zlé.“ Vyhnem sa jeho pohľadu. „A odo mňa chceš, aby som...?“ Nabádam ho, aby to dokončil.
„Robila zázraky? Nie.“ Cmukne. „Povedzme, že by som určité veci medzi nami rád urovnal, kým nie je neskoro.“ Zdvihne si k perám druhý pohárik, ale vezmem ho za predlaktie.
„Nie.“
„Teraz je to už jedno.“ Vyslobodí sa a vypije ho na jeden dúšok. Treskne ním o stôl a uprene sa na mňa zadíva.
„Pozri sa na nás. Obaja máme vytŕčajúce rebrá, ale ty ideš hore a ja dole. Je smiešne, aký som teraz sentimentálny. Všímam si to, o čo som predtým ani nezakopol a s každým chcem byť za dobre.“
Zakašlaním sa snažím zamaskovať zdesenie. Nikdy predtým som ho nepočula takto rečniť. Choroba s človekom narobí divy.
„Mám toľko prachov, že by vystačili dvadsiatim priemerným Američanom na celý život. Ale nemám rodinu, ani potomkov. Nikoho, kto by stál za reč. Zostane po mne iba pár šupiek. Časy, kedy by som za prachy a prestíž predal aj vlastnú mater by som najradšej... vymazal. Načo mi to všetko bolo dobré? Som kretén. Keby som takto premýšľal kedysi, nikdy by sme sa neboli rozišli.“ Vo vreckách začne zúrivo loviť zapaľovač. Keď si pripáli cigaretu, z nosnej dierky sa mu pustí potôčik krvi. Vyzerá to strašidelne. Srdce mi vynechá úder.
„Ehm, Nick.“ Upozorním ho a diskrétne si štuchnem do nosa. Utrie si krv do vreckovky spôsobom, ktorý napovedá, že to nerobí prvýkrát. „Ako dlho to trvá?“
„Štyri mesiace. Ale vráťme sa späť k téme.“ Nechce sa o tom baviť. Vyloží na stôl diplomatku, zadá bezpečnostný kód a širokým gestom ju otvorí. „Pozorne ma počúvaj. Chcem, aby si bola v obraze, kým otrčím kopytá, dlžím ti to.“ Stíši hlas a vyberie akési lajstrá v koženom obale.
Nestačím sa prispôsobiť jeho tempu. „O čom to, dopekla, hovoríš?“
„O ňom.“ Kývne hlavou k zrnitej obrazovke na stene, kde sa práve moderátorka Mary Hart prechádza po pódiu s Michaelom vo floridskej Pensacole. Je úplne iný ako keď sme spolu sami. Zakríknutý, nesmelý a dáva si pozor na každé slovo. To z neho robí kamera.
„Máš s ním problém? Ak sa si mi prišiel zase vyhrážať, tak...“ Z očí mi vyšľahnú blesky.
„Pokoj, práve sa ti to chystám vysvetliť.“ Odklepe si cigaretu do popolníka a znova z nej potiahne. „Situácia sa má tak, že v tejto zemi sa viacerí pokúšajú o jeho krk.“
„Ch-chcú ho zabiť??“
„To netvrdím, chcú ho zničiť. Ekonomicky, ľudsky, psychicky.“
„Prečo by to niekto robil?“ Skepticky si odfrknem. Čo sa mi to zase chystá nakukať? Musím ho brať s rezervou.
„Istým záujmovým skupinám na tom veľmi záleží. Prekáža im jeho narastajúca popularita, pretože s tou prichádza aj vplyv a moc nad ľuďmi. A do toho nenechajú fušovať nikoho, nieto ešte černocha. Čo myslíš, prečo ho na samom vrchole slávy začínajú napádať média? Snažia sa z neho spraviť cvoka, debila alebo gaya. Je to mediálne sprisahanie. A čo by si povedala, kto asi tak vlastní hlavné médiá? Už ti to dochádza? Viem ako to funguje v praxi, roky som bol toho svedkom.“ Zachrapčí.
Tak ma vystresuje, že v prvom momente mám chuť vytrhnúť mu cigaretu z ruky a silno si z nej potiahnuť. Potom mi napadne, že nefajčím.
„Toto ti mám akože uveriť?“ Nezostáva mi nič iné ako obranná reakcia.
„Počítal som s tým,“ uhasí nedofajčenú cigaretu a načiahne sa po papieroch. „Preto tu mám toto.“ Otočí ich smerom ku mne.
„Sú to kópie faxov. Bežná korešpondencia medzi jednotlivými médiami. Pozri sa na tie zvýraznené časti. Napríklad toto.“ Postrčí mi jeden papier.
Je to správa medzi známou tlačovou agentúrou a nejakou spoločnosťou, ktorú nepoznám. Podľa dátumu stará viac ako 4 roky a prelepená páskou Prísne tajné. Preletím nič nehovoriacim textom plným formálnych fráz a zastavím sa pri zakrúžkovanej prílohe. Je to lekárska správa o Vitiligu.
Ale to znamená, že...
Kristepane.
Novinári už pred štyrmi rokmi vedeli o Michaelovej kožnej chorobe!
Poznajú pravdu.
Vedia ako to je v skutočnosti, ale neprestávajú šíriť bludy o bielení kože.
„To nie je možné.“ Poskŕčam sa ako handrová bábika.
„To je realita.“ Pripáli si ďalšiu cigaretu. „Podobne zákerne sme už zdiskreditovali mnohých vplyvných ľudí. Potom sa nečuduj, že toľko fajčím a pijem. Niekde som to musel za tie roky ventilovať.“
„Na mne.“ Zašepkám otrasene. Dávam si dve a dve dokopy. Odrazu všetko dostáva svoj zvrátený zmysel.
„Prečo si odtiaľ neodišiel?“
Zablýska sa mu v očiach, kým na mňa sústredene hľadí skrz kúdolček dymu. Na malý okamih verím, že mi odpovie, ale iba si odkašle a pokračuje v načatom rozhovore.
„Skrátka, jeho humanitárne aktivity sú tŕňom v oku určitých skupín. Nebudem to rozoberať dopodrobna, stačí ti vedieť to najdôležitejšie.“ Ohne vysilene hlavu akoby oľutoval, že mi to prezradil.
„Takže,“ nadýchnem sa. „Dá sa voči tomu niečo robiť? Súdnou cestou alebo tak?“
Žoviálne sa rozosmeje. „Skúsiť to môžeš, ale podľa mňa to je zbytočné.“
Tvár mi horí. Zdrvene sa prehrabávam v papieroch v snahe získať prehľad. Zrazu ma v texte pritiahne jedno meno. Opakuje sa vo viacerých faxoch.
„Čo to má znamenať?“ Hodím to pred neho.
„To je čerešnička na torte.“ Zaškrípe zubami, oprie sa o operadlo a založí si ruky za hlavu. „Frank Michael DiLeo. S bulvárom spolupracuje dlhé roky. Ponúka im najrôznejšie historky o svojom klientovi. Málokedy pravdivé. Navyše sa snaží... snažil udržovať Jacksonov imidž nepobozkaného svätuškára. Rovnako ako Jacksonov tatko, tak aj jeho manažment na čele s DiLeom mu vtĺkal do hlavy, že vzťahy so ženami by mu posrali kariéru. Len aby ho mohli vlastniť ako stroj na výrobu peňazí. Pravda, kým si sa mu nezačala kafrať do remesla ty. Silno pochybujem, že si mu po chuti. Nezapadáš do jeho biznis stratégie. Odvážim sa povedať, že mu celkom odľahlo, keď si upadla do kómy, ale to by nikdy nepriznal.“
Prstami si rozochvene hrabnem do vlasov. Nikdy som sa nedokázala pretvarovať. Na spánku mi pulzuje malá žilka, ale to je iba vrchol ľadovca. Vo mne to vrie.
„Frank? Ale... Frank?!“ Krútim neveriacky hlavou. Do chrbta sa mi práve zabodla ostrá dýka aj za Michaela.
„Možno koná na rozkaz Jacksona, ale tomu by som sa veľmi divil.“
„Prečo mi to všetko hovoríš? Prečo by som ti mala veriť? Akurát tebe?“ Zažmúrim naňho ponad spojené dlane.
„Ako som povedal...“ Pleskne po stole. „Nie, tomu nemôžeš rozumieť. Pochopí to len človek, ktorý pred sebou nemá budúcnosť.“
Chytí ho dýchavičnosť, rozkašle sa tak silno akoby chcel vypľuť pľúca. Čakám celé tri minúty, kým ho to prejde. Napokon sa mu uľaví a je schopný dohovoriť. „Ber to ako pokus o... ospravedlnenie.“
„Škoda, že k tomu muselo prísť za takýchto okolností.“ Odmerane stisnem pery čumiac do parkiet.
Môj život sa vie teda brilantne vyfarbiť. Mala by som napísať knihu. Prvé katastrofálne vzťahy, stretnutie so svetovou superhviezdou, atentát, boj o život, bývalý zo strachu pred smrťou dostane záchvat svätuškárstva... Bol by to bestseller. Len kto by tomu všetkému uveril? Správna odpoveď: len ja. Naivná sprostá ženská, ktorá by odpustila aj vrahovi vlastnej matky.
„Čo ti mám na to povedať? Stalo sa. Urobil som veľa somarín, na ktoré nie som hrdý, ale to zamilovaný chlap robí.“
„Nevrav! Rozprávaš mi tu o nejakých sprisahaniach a pritom si to sám organizoval! Snažíš sa potopiť loď, na ktorej si bol kapitánom!“
„Do tohto ma nenamočíš, toto šlo mimo mňa. Síce som sa tým raz vyhrážal, ale nikdy som to nesplnil, jasné? Načo aj? Povesť mu ničia jeho vlastní poskokovia. A predsa by som nebol taký idiot a šiel teraz sám proti sebe, nemyslíš?“
Špičkou topánky klopem o zem.
Aj po toľkých rokoch ho stále dokážem prečítať. Neklame. Pokojne mi odtrhnite hlavu, ak sa mýlim.
„Dobre! Dajme tomu, že ti verím.“ Poškriabem si krk, na ktorom sa mi od nervozity robia červené fľaky. „Je možné, že tú lekársku správu majú od Franka?“
„Pravdepodobne áno. Ale nie je vylúčené, že tým chcel raz a navždy urobiť koniec výmyslom o bielení kože.“
Požmolím si oči. „Tak či tak pochybujem, že by mu dal Michael súhlas, aby roztrúbil do sveta jeho zdravotné problémy. Môžem si zobrať tie papiere?“
„Urob s nimi čo chceš.“ Zašlukuje a pokrčí plecami. Keby jeho oblek nemal vypchávky, ani to nepostrehnem.
„Vďaka.“ Dokumenty si strčím do kabelky a dám si ju na rameno. Zberám sa na odchod, ale takmer okamžite klesnem nazad.
Nie. Nedokážem byť taká sviňa. Hoci urobil toľko hovadín a ublížil mi, viem, že by ma neskôr žralo svedomie.
„A Nick... je mi to ľúto.“
Naposledy sa nám stretnú pohľady. Odvrátim sa od prázdnych pohárov a plného popolníka a so sklonenou hlavou si razím cestu na vzduch.
Minulosť je uzavretá.
Komentáre
Prehľad komentárov
Sok
(adulienka303, 28. 7. 201417:12)
Konečne som sa dostala k prečítaniu tvojej už dávno napísanej kapitoly, ktorá mi zastavila dych a takmer aj srdce !
Veľmi realistické, neviem či je to podložené na skutočnosti, alebo len na fantázií, ale veľmi ma to dostalo s Frankom...celkovo táto časť bola plná zvratov a prekvapení, len bohužiaľ nemilých...Idem teda čítať ďalej.
A je dočítané!!!
K dĺžke kapitoly sa vyjadrovať nebudem. Sama najlepšie viem čo je vo veci, čo úsilia to stojí. Veď sme na rovnakej lodi. Ten pocit viny, ktorý si spomenula v úvode chápem, moju zložku som nevidela mesiace a kvalitne mi zapadla prachom. Preto sa ju počas sviatkov trochu chystám oprášiť.
Ja ťa práve, naopak, POCHVÁLIM, pretože popri tom zhone a strese si nájsť čas a niečo zo seba vyprodukovať a k tomu v takejto maxi kvalite - ĎAKUJEM, to takmer pol ročné čakanie sa oplatilo!!!!!!!!!!!
Obsah úplne vynahradil, ba až prenahradil počet slov.
Maximálne si cením, že si sadneš za počítač, zapneš internet a surfuješ po stránkach so zámerom nájsť čo najviac info o Miláškovi :D
Teórie, ktoré si média vymysleli a ktoré sa okolo Michaela denne prepierali sa postupne stávajú nepravdivými teóriami - škoda, že väčšina z nich až po jeho smrti. Naozaj sa to ťažko čítalo, aj keď sme to mnohí vedeli (spomenuté "bielenie kože").
TOTO by si všetci mali prečítať a povinne!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
A na záver: Nick ma prekvapil! ani vo sne by mi nenapadlo, že sa s jeho osudom takto pohráš. neviem sa už teraz dočkať novej časti a ako Michelle vynaloží so získanými informáciami.
Tak a teraz Ti už len poprajem nádherne, pohodové a príjemné Vianoce a rok 2014 nech je pre teba tým najlepším a úspešným či už v profesnom živote (YKWIM) alebo osobnom.
GBY!
Minulosť je uzavretá.
Ahoj!
V prvom rade by som chcela všetkých poblahoželať všetko najlepšie, šťastné a veselé Vianoce!
Začnem s... So zlými vecičkami a nakoniec napíšem to najlepšie. Ja viem, nie som nejaký "odborík" a to, že som prečítala niekoľko kníh to zo mňa ani nerobí, no musím sa priznať, že som čakala tak trochu... viac. Prepáč. Chýbal mi part Michael, najprv som si aj myslela, že sa rozpráva s ním, no tá leukémia mi nesedela. Potom, že s Máriom NeviemAkým, no Michelle ho oslovila "Nick," takže mi to bolo jasné. Posledná možnosť zvíťazila. Každopádne, udržala si ma v napätí, hoci len na päť minút, aj tak som sa modlila, aby sa na konci tejto kapitoly všetko vysvetlilo. Som zvedavá na okrúhlu 40. čásť. Ahoj, Kajuš
Sok
(adulienka303, 28. 7. 2014 17:12)